Pestovanie v skleníku má mnoho výhod a môžete si v ňom vypestovať mnoho druhov. Ale rovnako, ako iné druhy pestovania má aj toto určité pravidlá, ktoré musíte dodržiavať, aby pestovanie prebiehalo tak, ako má a, aby ste sa nakoniec dočkali bohatej, chutnej, a tak tiež zdravej úrody. V článku si môžete prečítať, ako by taký skleník mal vyzerať, čo sa v ňom najviac oplatí pestovať a samozrejme tiež ako.
Ako by mal skleník vyzerať?
Nech už máte akýkoľvek skleník napríklad aj tento sklenený od Strend Pro miesto, na ktorom bude je veľmi dôležité. Keďže všetky rastliny potrebujú mnoho slnečného svetla tak presne na takom by skleník mal stáť. Ak vo vašej záhrade nenájdete, miesto na ktoré od rána do večera nepretržito svieti slnko, zvoľte také, na ktorom svieti slnko aspoň ráno. Je to z toho dôvodu, že po celej noci sú rastliny vlhké a zarosené, a tak potrebujú svetlo čím skôr. Nie, lenže sa rastlinky vysušia, ale vzduch nadobudne optimálnu teplotu, ktorú rastlinky potrebujú. Tým sa vyhnete aj tvorbe plesní. Dvierka do skleníka by mali byť počas dňa otvorené, aby sa doň nedostával tieň a môžeme ich zavrieť až k večeru. Pokiaľ je skleník na slnečnom mieste, dvierka zatvárame až pri západe slnka, ale to platí len pri nízkych teplotách, ( pod 13 -15°C ) čo je zvyčajne na jar a jeseň.
Myslieť by ste mali aj nato, na akú stranu je skleník otočený, a to akým spôsobom budete rastliny sadiť. Najideálnejšie by bolo ak by skleník smeroval na juh alebo juhozápad. Rady v skleníku by mali smerovať z juhu na západ. V zadnej časti skleníka je ideálne pestovať väčšie, vyvinutejšie sadenice a dopredu zase sadíme rastliny, ktorým dlhšie trvá ich vývin. Ak si ešte nie ste istý veľkosťou skleníku, najideálnejší je vyšší, kratší. Dvere by mali byť umiestnené na mieste, kde svieti slnko. A to najlepšie ak bude na južnej strane. Môžete dať dvere na jeden aj druhý koniec čím sa vetranie stane efektívnejšie. Dvoje dvere oceníme najmä pri miernom vetre a teplotách nad 25°C. Čím sú dvere väčšie tým je vetranie efektívnejšie. Ak má skleník viac, ako 6 metrov je efektívnejšie ak si nainštalujete aj strešné okná. Počas horúčav otvárajte obe dvere. Na jar a jeseň otvárajte iba hlavné dvere ( na južnej strane ). Týmto spôsobom chránime rastliny pred vetrom a chladom.
Aké rastliny sa môžu do skleníka sadiť?
Rastliny, resp. zelenina, ktorá sa najčastejšie v skleníkoch pestuje a najlepšie sa im v ňom darí, sú paradajky, uhorky, papriky, reďkovky a šalát. Aj, keď sa týmto druhom veľmi dobre darí v skleníku, sú určité veci, ktoré by ste si mali pripraviť než sa pustite do ich pestovania. Napríklad také uhorky, potrebujú predpripravenu pôdu, bohatú na kompost a hnoj. Ďalšou dôležitou vecou, ktorú šalátové uhorky potrebujú je priestor. Preto bude najideálnejšie ak medzi jednotlivými rastlinami bude medzera 1 až 3 metre. Môžete ich sadiť rovno zo semiačok alebo predpestovaných priesad, ktoré si buď vypestujete u vás doma alebo kúpite. Ideálne obdobie na ich vysádzanie do skleníka je apríl - máj. Uhorky sa pestujú najlepšie vertikálne, nie, lenže budú uhorky chutnejšie a celkovo lepšie, ale týmto spôsobom ušetríte priestor.
Na vertikálne pestovanie môžete použiť takúto sieť. Použiť môžete ale aj špirálovú podperu. Uhorky potrebujú pravidelnú zálievku a v horúcich letných dňoch sa môže stať, že polievanie ráno a večer im nebude stačiť. Najlepšia voda na ich polievanie je odstatá voda, ktorú môžete čerpať zo suda na dažďovú vodu. Vodu lejte iba ku koreňom. Listy nikdy nepolievajte, pretože týmto spôsobom môžu vzniknúť hubové ochorenia. Pravidelne kontrolujte stav uhoriek a v prípade, že nájdete suché či inak poškodené listy či plody záhradnými nočnicami ich odstráňte. Aj, keď budú uhorky v skleníku, stále im hrozí, že sa môžu spáliť. Je, preto vhodné použiť tieniacu textíliu. Myslite aj nato, s akými inými druhmi budete uhorky pestovať.
Napríklad také paradajky sú tiež bežne pestované, ale nemali by sa pestovať spolu s uhorkami v jednom skleníku, pretože potrebujú odlišné podmienky pre rast. Tak tiež spolu s uhorkami neodporúčame pestovať zemiaky či voňavé bylinky. Vhodná je však fazuľa a hrášok. Môžete tiež ku každej hrobličke vysiať aj reďkovky, pretože tie ochránia uhorky pred škodcami. Nechajte reďkovky vykvitnúť a vysemeniť. Určite by ste si mali do skleníka posadiť aj papriku, ktorá je jak veľmi chutná tak prospešná pre náš organizmus. Papriky sadíme do brázd, ( cestičiek ) ktoré si urobíme takouto plečkou ale dobre vám tiež poslúži druhý koniec motyky. Jednotlivé brázdy by mali mať medzi sebou vzdialenosť 35 až 45 cm.
Tak, ako paradajky či iné ťahavé rastliny aj papriky potrebujú oporu pre svoj rast. Ak máte už vopred vypestované priesady, je potrebné ich sadiť do mokrej a pohnojenej zemi. Rovnako, ako uhorky aj papriky sa sadia koncom apríla a z prvých plodov sa môžete tešiť už začiatkom júna. Ale to samozrejme záleží od starostlivosti a podmienok v skleníku. Papriky potrebujú neuveriteľné množstvo vody, ale dávajte si napriek tomu pozor, aby ste to neprehnali. Na jednu zálievku by ste nemali použiť viac ako 4 litre vody. Teplo je pre rast paprík tak tiež veľmi dôležitý. Preto ak si všimnete, že papriky nerastú alebo opadávajú chýba im práve toľko potrebné teplo, alebo vzdušná vlhkosť.
Rovnako, ako uhorka ani papriky sa neodporúča pestovať spolu s paradajkami. Naopak vhodnou rastlinkou je bazalka, ktorá má rovnaké podmienky na rast. Tak isto sa veľmi dobre znáša s ibištekom jedlým. Keď vyrastie, je vyšší, ako samotná paprika a stáva sa s ňou prirodzenou oporou pre krehké listy papriky. Výhodou pestovania paradajok v skleníku, je, že rast je veľmi rýchli rovnako ako dozrievanie plodov. Paradajky sú zelenina, ktorá miluje teplo, preto im nerobí chlad a mráz dobre. Aj paradajky si môžete najprv predpestovať u seba doma, v malých nádobách, ktoré umiestnite na parapete okna. Tieto doma predpestované rastlinky môžete rovno zasadiť do skleníka, zatiaľ čo kupované priesady sa musia najprv aklimatizovať. Urobíte to tak, že vyberiete rastlinky z nádob a položíte ich na pôdu, aby si zvykli na teplotu vzduchu.
Najlepšie je sadiť maximálne dve priesady na 1 m2 v prípade, že sadíte rajčiny, ku ktorým budete neskôr dávať tyče. Ak sa však chystáte pestovať paradajky kríčkové, môžete tento počet zvýšiť na 5 kusov. Motykou si vykopeme hlboké jamy a sadenice doň posadíme tak, aby vytŕčajúca rastlina mala 2 cm. Ak máte kolíkové paradajky, opora by mala byť 15 cm od nej. Paradajky, a to najmä vo vysokých teplotách, potrebujú pravidelné vetranie, pretože vetraním môžete predísť plesniam. Tak tiež sa im môžete vyhnúť tým, že budete paradajky polievať iba ku koreňom. Pre zdravý rast paradajok je tiež dôležité pravidelné vylamovanie záliskov. Tiež nezabúdajte paradajky pravidelne hnojiť, a to konkrétne hnojivom bohatým o draslík a fosfor. Použiť môžete aj toto hnojivo rokosan. Problémom pestovania paradajok je opeľovanie. Preto treba z času na čas paradajkami zatriasť, aby sme tým zaručili úrodu. Paradajky odporúčame pestovať s pažítkou, petržlenom, nechtíkom, cibuľou, mrkovou a kapucínkou.
Ako úplne prvé sa však sadia reďkovky, a to konkrétne vo februári. Samozrejme sa musíte riadiť aj počasím nie len mesiacom. Ak už máme vonku teplotu 10 až 12 stupňov, môžeme reďkovky vysádzať. Medzi reďkvičkami by mali byť 3 metrový odstup. Aj, keď nepotrebujú až tak mnoho slnka, ako napríklad paradajky stále je pre ne dôležité, pretože bez neho nevyrastú do dostatočnej veľkosti. Samozrejme je dôležité pravidelné polievanie, a to tak, aby neboli preliate, ale tak tiež nemôže byť úplne suchá zem. Preto je najlepšia voľba mierna zálievka. Ak reďkovky hnojíme dreveným popolom, ochránite ich týmto pred škodcami. Popol môžete použiť napríklad aj z ohniska. Neodporúčame vám pestovať reďkovky s bylinkou, ktorá sa volá yzop. Naopak ich môžete vysádzať blízko kalerába, listového šalátu a k šalátovým uhorkám.
Najlepšia zelenina na pestovanie v skleníku je šalát, pretože ho môžete pestovať celoročne. Šalát sa sadí až potom, čo skončia posledné jarné mrazy. To, v akých vzdialenostiach sa šalát sadí, záleží od toho, aký druh sa chystáte vysadiť. Napríklad ak je to hlávkový šalát, vzdialenosť medzi jednotlivými semiačkami by mala byť 20 až 40 cm. Ak už máte semiačka v riadku, zasypte ich hlinou, ktorá má hrúbku 1, 5 cm. Následne semiačka polejte. Čo sa týka teploty, cez deň by malo byť v skleníku 10 do 20 °C. Ak bude v skleníku teplejšie, bude vhodné ak zabezpečíte v skleníku cirkuláciu vzduchu.
Šalát treba polievať iba mierne, a preto aby ste dosiahli toho najlepšieho výsledku, môžete si obstarať vodnú hmlu, ktorá zabezpečí vlhkosť aj listom. Tak ako aj ostatným rastlinám, aj šalátu, sa bude dariť vo vopred pripravenej pôde, ktorá je obohatená hnojom. Tak tiež potrebuje aj veľké množstvo svetla, preto je veľmi dôležité to, kde skleník stojí. Naopak šalát nemá rád vysoké teploty, preto je dôležité skleník pravidelne vetrať. A, aby ste sa vyhli tomu, že sa šalát spáli, ochráňte ho tieniacou textíliou. Ak sa rozhodujete, čo k šalátu môžete posadiť, sú nimi jahody, uhorky, mrkva, ale aj reďkovka. Na jeho posilnenie a ochranu pred strapkami, vám odporúčame k šalátu tiež posadiť pažítku alebo cesnak.
